Book:Epistemologicky ramec: Rozdiel medzi revíziami

Vytvorená stránka „{{BookHead |displaytitle=Epistemologický rámec teórie |prev=Book:Úvod |next=Book:... |home=Book:Obsah }} == TEXT KAPITOLY == {{BookFoot |prev=Book:Úvod |next=Book:... |home=Book:Obsah |aplik_cat=Ukotvenie/Domestikacny_transfer |aplik_count=8 |aplik_vyber= * ... — 1 veta anotácie * ... — 1 veta anotácie |aplik_portal=Aplik:Domestikacny_transfer (index) }}“
 
Bez shrnutí editace
 
(11 medziľahlých úprav od rovnakého používateľa nie je zobrazených.)
Riadok 3: Riadok 3:
|prev=Book:Úvod
|prev=Book:Úvod
|next=Book:...
|next=Book:...
|home=Book:Obsah
|home=Book:Obsah}}
}}
 
Mémológia sa opiera o výsledky výskumu viacerých špeciálnych vied, najmä:
* teoretickej biológie,
* evolučnej biológie,
* evolučnej psychológie,
* neurovied,
* evolučnej antropológie a
* rôznych vied, zaoberajúcich sa kultúrnymi javmi, ako napríklad lingvistikou.
== Základné tézy ==
Aby bolo možné vytvoriť jednotiaci výkladový rámec nad tak odlišnými čiastkovými výkladmi sveta, musí byť definovaný základný výkladový postoj, ktorý možno vyjadriť v tézach.
{{Deffrom|Axiom_trojjedinost|Téza o trojjedinosti tela, mysle a kultúry}}
Z tejto tézy vyplýva, že ak budeme chápať našu biologickú podstatu, našu myseľ a kultúru za oddelené javy, tak dôjeme k ich nesprávnym výkladom. Je to preto, že z povahy darwinistického výkladu evolúcie vyplýva, že ak už sa vývoj foriem na planéte začal, a je riadený mechanizmom variability foriem a selekcie z nich, tak od tejto ontickej úrovne usporiadanosti sveta všatko ďalej podlieha tomuto mechanizmu.
'''Inak povedané: biologická evolúcia plynule prešla do evolúcie mysle a tá do evolúcie kultúry.'''
 
Úlohou ďalších kapitol tejto knihy je priniesť dostatok argumentov pre podporu tejto tézy a súčasne také vysvetlenia javov, ktoré doteraz boli nekonzistentné. Mémológia vysvetlí ako a prečo sa v organizmoch vyvinulo jav, ktorý nazývame myslením, vedomím a podobne. Vysvetlí to ako výsledok darwinistických procesov. Rovnakým spôsobom vysvetlí, ako sa z týchto procesov v mozgoch vyvinula tak nesmierne bohatá kultúra, ako sa to stalo a prečo.
 
S prvou tézou úzko súvisí ďalšia:
{{Deffrom|axioma_antropocentrizmus|Neprípustnosť antropocentrického výkladu}}
V mémológii nebudú prípustné formulácie, ktoré priznávajú človeku možnosť slobodnej voľby, ale iba také, ktoré vysvetľujú rozhodovanie človeka ako výsledok vonkajších procesov. Naapríklad:
 
{| class="wikitable"
|+ Príklady mémologického výkladu
|-
! Antropocentricky !! Mémologicky
|-
| človek vymyslel|| na sapientovi evolvovali mémbionty
|-
| človek vie (rozumie)|| mémbionty v sapientovi tvoria ekosystém
|-
| človek sa rozhodol|| mémbionty v mozgu sapienta vytvorili symbiózu
|-
| štát ako vôľa ľudí|| ekosystém mémbiontov, ktorí dokáže organizovať veľa mozgov do jedného celku
|-
| ľud si vybral vládu|| ekosystém mémbiontov si vybral vhodné mozgy, cez ktoré organizuje sapientov do jedného celku
|}
Človek je výslednicou dvoch evolučných procesov: biologického a kultúrneho. Prvý sformoval jeho rozhodovanie do formy vrodených reakčných schém a druhý zasa využíva tieto vrodené schémy na prežitie seba (mémová forma života, kultúra). Ako v prvej téze, aj pre túto platí, že na jej podporu prinesiem dostatok argumentov v kapitolách knihy.
 
Ako uvidíme, antropocentrizmu sa často dá veľmi ťažko vyhnúť, pretože pochopiteľne každý organizmus je sebacentrcký, čo malo dôsledok napríklad aj v antropocentrickom charaktera jazyka. Preto sa v mémológii definujú pojmy hodnotovo neutrálne a neantropocentrické.


== TEXT KAPITOLY ==
Tretia téza je pre mnohých najkontroverznejšia.
{{Deffrom|axioma_dve_formy_zivota|Téza o dvoch formách života}}


{{BookFoot
{{BookFoot
Riadok 12: Riadok 50:
|next=Book:...
|next=Book:...
|home=Book:Obsah
|home=Book:Obsah
|aplik_cat=Ukotvenie/Domestikacny_transfer
|aplik_count=8
|aplik_vyber=
* [[Aplik:...|...]] — 1 veta anotácie
* [[Aplik:...|...]] — 1 veta anotácie
|aplik_portal=Aplik:Domestikacny_transfer (index)
}}
}}