Book:Epistemologicky ramec: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| (6 medziľahlých úprav od rovnakého používateľa nie je zobrazených.) | |||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|prev=Book:Úvod | |prev=Book:Úvod | ||
|next=Book:... | |next=Book:... | ||
|home=Book:Obsah | |home=Book:Obsah}} | ||
}} | |||
Mémológia sa opiera o výsledky výskumu viacerých špeciálnych vied, najmä: | Mémológia sa opiera o výsledky výskumu viacerých špeciálnych vied, najmä: | ||
* teoretickej biológie, | * teoretickej biológie, | ||
| Riadok 11: | Riadok 11: | ||
* neurovied, | * neurovied, | ||
* evolučnej antropológie a | * evolučnej antropológie a | ||
* rôznych vied, zaoberajúcich sa kultúrnymi javmi, ako napríklad | * rôznych vied, zaoberajúcich sa kultúrnymi javmi, ako napríklad lingvistikou. | ||
== Základné tézy == | |||
Aby bolo možné vytvoriť jednotiaci výkladový rámec nad tak odlišnými čiastkovými výkladmi sveta, musí byť definovaný základný výkladový postoj, ktorý možno vyjadriť v tézach. | |||
{{Deffrom|Axiom_trojjedinost|Téza o trojjedinosti tela, mysle a kultúry}} | |||
Z tejto tézy vyplýva, že ak budeme chápať našu biologickú podstatu, našu myseľ a kultúru za oddelené javy, tak dôjeme k ich nesprávnym výkladom. Je to preto, že z povahy darwinistického výkladu evolúcie vyplýva, že ak už sa vývoj foriem na planéte začal, a je riadený mechanizmom variability foriem a selekcie z nich, tak od tejto ontickej úrovne usporiadanosti sveta všatko ďalej podlieha tomuto mechanizmu. | |||
'''Inak povedané: biologická evolúcia plynule prešla do evolúcie mysle a tá do evolúcie kultúry.''' | |||
Úlohou ďalších kapitol tejto knihy je priniesť dostatok argumentov pre podporu tejto tézy a súčasne také vysvetlenia javov, ktoré doteraz boli nekonzistentné. Mémológia vysvetlí ako a prečo sa v organizmoch vyvinulo jav, ktorý nazývame myslením, vedomím a podobne. Vysvetlí to ako výsledok darwinistických procesov. Rovnakým spôsobom vysvetlí, ako sa z týchto procesov v mozgoch vyvinula tak nesmierne bohatá kultúra, ako sa to stalo a prečo. | |||
{{Deffrom| | S prvou tézou úzko súvisí ďalšia: | ||
{{Deffrom|axioma_antropocentrizmus|Neprípustnosť antropocentrického výkladu}} | |||
V mémológii nebudú prípustné formulácie, ktoré priznávajú človeku možnosť slobodnej voľby, ale iba také, ktoré vysvetľujú rozhodovanie človeka ako výsledok vonkajších procesov. Naapríklad: | |||
{| class="wikitable" | |||
|+ Príklady mémologického výkladu | |||
|- | |||
! Antropocentricky !! Mémologicky | |||
|- | |||
| človek vymyslel|| na sapientovi evolvovali mémbionty | |||
|- | |||
| človek vie (rozumie)|| mémbionty v sapientovi tvoria ekosystém | |||
|- | |||
| človek sa rozhodol|| mémbionty v mozgu sapienta vytvorili symbiózu | |||
|- | |||
| štát ako vôľa ľudí|| ekosystém mémbiontov, ktorí dokáže organizovať veľa mozgov do jedného celku | |||
|- | |||
| ľud si vybral vládu|| ekosystém mémbiontov si vybral vhodné mozgy, cez ktoré organizuje sapientov do jedného celku | |||
|} | |||
Človek je výslednicou dvoch evolučných procesov: biologického a kultúrneho. Prvý sformoval jeho rozhodovanie do formy vrodených reakčných schém a druhý zasa využíva tieto vrodené schémy na prežitie seba (mémová forma života, kultúra). Ako v prvej téze, aj pre túto platí, že na jej podporu prinesiem dostatok argumentov v kapitolách knihy. | |||
Ako uvidíme, antropocentrizmu sa často dá veľmi ťažko vyhnúť, pretože pochopiteľne každý organizmus je sebacentrcký, čo malo dôsledok napríklad aj v antropocentrickom charaktera jazyka. Preto sa v mémológii definujú pojmy hodnotovo neutrálne a neantropocentrické. | |||
Tretia téza je pre mnohých najkontroverznejšia. | |||
{{Deffrom|axioma_dve_formy_zivota|Téza o dvoch formách života}} | |||
{{BookFoot | {{BookFoot | ||