Book:Epistemologicky ramec: Rozdiel medzi revíziami

(3 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.)

Riadok 3:

|prev=Book:Úvod

|next=Book:...

|home=Book:Obsah

|home=Book:Obsah}}

}}

~~__TOC__~~

Mémológia sa opiera o výsledky výskumu viacerých špeciálnych vied, najmä:

* teoretickej biológie,

Riadok 16:

Riadok 15:

Aby bolo možné vytvoriť jednotiaci výkladový rámec nad tak odlišnými čiastkovými výkladmi sveta, musí byť definovaný základný výkladový postoj, ktorý možno vyjadriť v tézach.

{{Deffrom|Axiom_trojjedinost|Téza o trojjedinosti tela, mysle a kultúry}}

Z tejto tézy vyplýva, že ak budeme chápať našu biologickú podstatu, našu myseľ a kultúru za oddelené javy, tak dôjeme k ich nesprávnym výkladom. Je to preto, že z povahy darwinistického výkladu evolúcie vyplýva, že ak už sa vývoj foriem na planéte začal, a je riadený mechanizmom variability foriem a selekcie z nich, tak od tejto ontickej úrovne usporiadanosti sveta všatko ďalej podlieha tomuto mechanizmu.

'''Inak povedané: biologická evolúcia plynule prešla do evolúcie mysle a tá do evolúcie kultúry.'''

Úlohou ďalších kapitol tejto knihy je priniesť dostatok argumentov pre podporu tejto tézy a súčasne také vysvetlenia javov, ktoré doteraz boli nekonzistentné. Mémológia vysvetlí ako a prečo sa v organizmoch vyvinulo jav, ktorý nazývame myslením, vedomím a podobne. Vysvetlí to ako výsledok darwinistických procesov. Rovnakým spôsobom vysvetlí, ako sa z týchto procesov v mozgoch vyvinula tak nesmierne bohatá kultúra, ako sa to stalo a prečo.

S prvou tézou úzko súvisí ďalšia:

{{Deffrom|axioma_antropocentrizmus|Neprípustnosť antropocentrického výkladu}}

V mémológii nebudú prípustné formulácie, ktoré priznávajú človeku možnosť slobodnej voľby, ale iba také, ktoré vysvetľujú rozhodovanie človeka ako výsledok vonkajších procesov. Naapríklad:

{| class="wikitable"

|+ Príklady mémologického výkladu

|-

! Antropocentricky !! Mémologicky

|-

| človek vymyslel|| na sapientovi evolvovali mémbionty

|-

| človek vie (rozumie)|| mémbionty v sapientovi tvoria ekosystém

|-

| človek sa rozhodol|| mémbionty v mozgu sapienta vytvorili symbiózu

|-

| štát ako vôľa ľudí|| ekosystém mémbiontov, ktorí dokáže organizovať veľa mozgov do jedného celku

|-

| ľud si vybral vládu|| ekosystém mémbiontov si vybral vhodné mozgy, cez ktoré organizuje sapientov do jedného celku

|}

Človek je výslednicou dvoch evolučných procesov: biologického a kultúrneho. Prvý sformoval jeho rozhodovanie do formy vrodených reakčných schém a druhý zasa využíva tieto vrodené schémy na prežitie seba (mémová forma života, kultúra). Ako v prvej téze, aj pre túto platí, že na jej podporu prinesiem dostatok argumentov v kapitolách knihy.

Ako uvidíme, antropocentrizmu sa často dá veľmi ťažko vyhnúť, pretože pochopiteľne každý organizmus je sebacentrcký, čo malo dôsledok napríklad aj v antropocentrickom charaktera jazyka. Preto sa v mémológii definujú pojmy hodnotovo neutrálne a neantropocentrické.

Tretia téza je pre mnohých najkontroverznejšia.

{{BookFoot

@@ Riadok 3: / Riadok 3: @@
 |prev=Book:Úvod
 |next=Book:...
-|home=Book:Obsah
+|home=Book:Obsah}}
-}}
-__TOC__
 Mémológia sa opiera o výsledky výskumu viacerých špeciálnych vied, najmä:
 * teoretickej biológie,
@@ Riadok 16: / Riadok 15: @@
 Aby bolo možné vytvoriť jednotiaci výkladový rámec nad tak odlišnými čiastkovými výkladmi sveta, musí byť definovaný základný výkladový postoj, ktorý možno vyjadriť v tézach.
 {{Deffrom|Axiom_trojjedinost|Téza o trojjedinosti tela, mysle a kultúry}}
+Z tejto tézy vyplýva, že ak budeme chápať našu biologickú podstatu, našu myseľ a kultúru za oddelené javy, tak dôjeme k ich nesprávnym výkladom. Je to preto, že z povahy darwinistického výkladu evolúcie vyplýva, že ak už sa vývoj foriem na planéte začal, a je riadený mechanizmom variability foriem a selekcie z nich, tak od tejto ontickej úrovne usporiadanosti sveta všatko ďalej podlieha tomuto mechanizmu.
+'''Inak povedané: biologická evolúcia plynule prešla do evolúcie mysle a tá do evolúcie kultúry.'''
+Úlohou ďalších kapitol tejto knihy je priniesť dostatok argumentov pre podporu tejto tézy a súčasne také vysvetlenia javov, ktoré doteraz boli nekonzistentné. Mémológia vysvetlí ako a prečo sa v organizmoch vyvinulo jav, ktorý nazývame myslením, vedomím a podobne. Vysvetlí to ako výsledok darwinistických procesov. Rovnakým spôsobom vysvetlí, ako sa z týchto procesov v mozgoch vyvinula tak nesmierne bohatá kultúra, ako sa to stalo a prečo.
+S prvou tézou úzko súvisí ďalšia:
+{{Deffrom|axioma_antropocentrizmus|Neprípustnosť antropocentrického výkladu}}
+V mémológii nebudú prípustné formulácie, ktoré priznávajú človeku možnosť slobodnej voľby, ale iba také, ktoré vysvetľujú rozhodovanie človeka ako výsledok vonkajších procesov. Naapríklad:
+{| class="wikitable"
+|+ Príklady mémologického výkladu
+|-
+! Antropocentricky !! Mémologicky
+|-
+| človek vymyslel|| na sapientovi evolvovali mémbionty
+|-
+| človek vie (rozumie)|| mémbionty v sapientovi tvoria ekosystém
+|-
+| človek sa rozhodol|| mémbionty v mozgu sapienta vytvorili symbiózu
+|-
+| štát ako vôľa ľudí|| ekosystém mémbiontov, ktorí dokáže organizovať veľa mozgov do jedného celku
+|-
+| ľud si vybral vládu|| ekosystém mémbiontov si vybral vhodné mozgy, cez ktoré organizuje sapientov do jedného celku
+|}
+Človek je výslednicou dvoch evolučných procesov: biologického a kultúrneho. Prvý sformoval jeho rozhodovanie do formy vrodených reakčných schém a druhý zasa využíva tieto vrodené schémy na prežitie seba (mémová forma života, kultúra). Ako v prvej téze, aj pre túto platí, že na jej podporu prinesiem dostatok argumentov v kapitolách knihy.
+Ako uvidíme, antropocentrizmu sa často dá veľmi ťažko vyhnúť, pretože pochopiteľne každý organizmus je sebacentrcký, čo malo dôsledok napríklad aj v antropocentrickom charaktera jazyka. Preto sa v mémológii definujú pojmy hodnotovo neutrálne a neantropocentrické.
+Tretia téza je pre mnohých najkontroverznejšia.
+{{Deffrom|axioma_dve_formy_zivota|Téza o dvoch formách života}}
 {{BookFoot