Book:Epistemologicky ramec

 ← Predchádzajúca kapitola
 Obsah
 Nasledujúca kapitola →

---

Mémológia sa opiera o výsledky výskumu viacerých špeciálnych vied, najmä:

• teoretickej biológie,
• evolučnej biológie,
• evolučnej psychológie,
• neurovied,
• evolučnej antropológie a
• rôznych vied, zaoberajúcich sa kultúrnymi javmi, ako napríklad lingvistikou.

Základné tézy

Aby bolo možné vytvoriť jednotiaci výkladový rámec nad tak odlišnými čiastkovými výkladmi sveta, musí byť definovaný základný výkladový postoj, ktorý možno vyjadriť v tézach.

Téza o trojjedinosti tela, mysle a kultúry

Tri významné druhy javov na našej planéte — život, myseľ a kultúra — sú jedným kontinuálnym javom, ktorého hybnou silou a jednotiacim prvkom je darwinistická evolúcia

Z tejto tézy vyplýva, že ak budeme chápať našu biologickú podstatu, našu myseľ a kultúru za oddelené javy, tak dôjeme k ich nesprávnym výkladom. Je to preto, že z povahy darwinistického výkladu evolúcie vyplýva, že ak už sa vývoj foriem na planéte začal, a je riadený mechanizmom variability foriem a selekcie z nich, tak od tejto ontickej úrovne usporiadanosti sveta všatko ďalej podlieha tomuto mechanizmu. Inak povedané: biologická evolúcia plynule prešla do evolúcie mysle a tá do evolúcie kultúry.

Úlohou ďalších kapitol tejto knihy je priniesť dostatok argumentov pre podporu tejto tézy a súčasne také vysvetlenia javov, ktoré doteraz boli nekonzistentné. Mémológia vysvetlí ako a prečo sa v organizmoch vyvinulo jav, ktorý nazývame myslením, vedomím a podobne. Vysvetlí to ako výsledok darwinistických procesov. Rovnakým spôsobom vysvetlí, ako sa z týchto procesov v mozgoch vyvinula tak nesmierne bohatá kultúra, ako sa to stalo a prečo.

S prvou tézou úzko súvisí ďalšia:

Neprípustnosť antropocentrického výkladu

Človek nie je tvorcom javov, ale ich výslednicou.

V mémológii nebudú prípustné formulácie, ktoré priznávajú človeku možnosť slobodnej voľby, ale iba také, ktoré vysvetľujú rozhodovanie človeka ako výsledok vonkajších procesov. Naapríklad:

Príklady mémologického výkladu

Antropocentricky	Mémologicky
človek vymyslel	na sapientovi evolvovali mémbionty
človek vie (rozumie)	mémbionty v sapientovi tvoria ekosystém
človek sa rozhodol	mémbionty v mozgu sapienta vytvorili symbiózu
štát ako vôľa ľudí	ekosystém mémbiontov, ktorí dokáže organizovať veľa mozgov do jedného celku
ľud si vybral vládu	ekosystém mémbiontov si vybral vhodné mozgy, cez ktoré organizuje sapientov do jedného celku

Človek je výslednicou dvoch evolučných procesov: biologického a kultúrneho. Prvý sformoval jeho rozhodovanie do formy vrodených reakčných schém a druhý zasa využíva tieto vrodené schémy na prežitie seba (mémová forma života, kultúra). Ako v prvej téze, aj pre túto platí, že na jej podporu prinesiem dostatok argumentov v kapitolách knihy.

Ako uvidíme, antropocentrizmu sa často dá veľmi ťažko vyhnúť, pretože pochopiteľne každý organizmus je sebacentrcký, čo malo dôsledok napríklad aj v antropocentrickom charaktera jazyka. Preto sa v mémológii definujú pojmy hodnotovo neutrálne a neantropocentrické.

Tretia téza môže byť pre niekoho najkontroverznejšia.

Téza o dvoch formách života

Na Zemi existujú dve formy života — molekulová a mémová. Obe sú dôsledkom jedného kontinuálneho evolučného procesu.

V skutočnosti je predstava, že život musí mať tú formu, ktorú poznáme a do ktorej patríme, tiež antropocentrická. Mémológia je postavná na téze, že myseľ a kultúra sú prejavy druhej formy života

Miesto mémológie

Mémológia nie je vedná disciplína a nie je to ani nejaká nová filozofia. Jej výsledky vznikli racionálnou analýzou výskumov viacerých vedných odborov z perspektívy uvedených téz. Mémológia je teda niečo ako interpretačný jednotiaci rámec nad špeciálnymi oblasťami poznania. Je to vedecká metateória.

Slabou stránkou mémológie je, že nemôže svoje závery dokázať, alebo falzifikovať v popperovskom zmysle. V tom však nie je sama. Ani Darwinovu teóriu vývoja druhov selekciou prírodného výberu nemožno dokázať a falsifikovať.

---

 ← Predchádzajúca kapitola
 Obsah
 Nasledujúca kapitola →