Book:Metabolizmus: Rozdiel medzi revíziami

Riadok 35:

== Substancia mémovej formy života ==

Z definície [[Pojem:Mem|mému]] vyplýva, že jeho substanciou sú informačné štruktúry materializované do štruktúry synapsií nervovej siete tiel organizmov, hlavne ich mozgov {{cit|{{b0|15}},{{b0|16}}}}.

Z definície [[Pojem:Mem|mému]] vyplýva, že jeho substanciou sú informačné štruktúry materializované do štruktúry synapsií nervovej siete tiel organizmov, hlavne ich mozgov {{cit|{{b0|15}},{{b0|16}}}}. Je dôležité dať dôraz na slovo '''štruktúra''' synapsií neurónov, nie na samotné neuróny ak chceme správne popísať to, čo nás na mozgu najviac zaujíma, teda myseľ. Neuróny, či populácie neurónov nie sú analógmi pamäťových buniek v počítačoch. Tá istá štruktúra informácie v mozgu môže byť rozmiestnená na inej štruktúre synapsií, aj keď je pravdou, že architektúra mozgu uprednostňuje umiestňovanie častí celkovej informácie do špecializovaných oblastí.

''The only thing one brain area knows about another is the state of its synapses. Change the synapses in one area, and like dominoes in a line, synapses in others will be altered as well.'' {{b|16}}

</blockquote>

</blockquote>Štruktúra synapsií plní týmto rovnakú funkciu ako štruktúra molekúl v organickom živote. Proteín je štruktúra zložená z 21 amínokyselín, RNA zo štyroch nukleotidov. Podstatné nie sú tie molekuly, ale ich vzájomné prepojenie do reťazcov. Funkcia vyplýva zo štruktúry substancie, nie z jej povahy<ref>Toto tvrdenie (ostatne tak ako všetky tvrdenia o živote) nie je absolútne. Napríklad z chemickej povahy molekúl vyplývajú ich štrukturálne možnosti. Z bunečnej funkcionality neurónov vyplývajú ich synaptická aktivita. Obecne sa dá povedať, že povaha substrátu obmedzuje, ale nevytvára funkcionalitu štruktúry na substráte vytvorenej.</ref>.

{{BookFoot

|prev=Book:Co_je_zivot

@@ Riadok 35: / Riadok 35: @@
 == Substancia mémovej formy života ==
-Z definície [[Pojem:Mem|mému]] vyplýva, že jeho substanciou sú informačné štruktúry materializované do štruktúry synapsií nervovej siete tiel organizmov, hlavne ich mozgov {{cit|{{b0|15}},{{b0|16}}}}.
+Z definície [[Pojem:Mem|mému]] vyplýva, že jeho substanciou sú informačné štruktúry materializované do štruktúry synapsií nervovej siete tiel organizmov, hlavne ich mozgov {{cit|{{b0|15}},{{b0|16}}}}. Je dôležité dať dôraz na slovo '''štruktúra''' synapsií neurónov, nie na samotné neuróny ak chceme správne popísať to, čo nás na mozgu najviac zaujíma, teda myseľ. Neuróny, či populácie neurónov nie sú analógmi pamäťových buniek v počítačoch. Tá istá štruktúra informácie v mozgu môže byť rozmiestnená na inej štruktúre synapsií, aj keď je pravdou, že architektúra mozgu uprednostňuje umiestňovanie častí celkovej informácie do špecializovaných oblastí.
 <blockquote>
 ''The only thing one brain area knows about another is the state of its synapses. Change the synapses in one area, and like dominoes in a line, synapses in others will be altered as well.'' {{b|16}}
-</blockquote>
+</blockquote>Štruktúra synapsií plní týmto rovnakú funkciu ako štruktúra molekúl v organickom živote. Proteín je štruktúra zložená z 21 amínokyselín, RNA zo štyroch nukleotidov. Podstatné nie sú tie molekuly, ale ich vzájomné prepojenie do reťazcov. Funkcia vyplýva zo štruktúry substancie, nie z jej povahy<ref>Toto tvrdenie (ostatne tak ako všetky tvrdenia o živote) nie je absolútne. Napríklad z chemickej povahy molekúl vyplývajú ich štrukturálne možnosti. Z bunečnej funkcionality neurónov vyplývajú ich synaptická aktivita. Obecne sa dá povedať, že povaha substrátu obmedzuje, ale nevytvára funkcionalitu štruktúry na substráte vytvorenej.</ref>.
 {{BookFoot
 |prev=Book:Co_je_zivot