Aplik:Biologicke teorie organizovanosti: Rozdiel medzi revíziami

Zo stránky Mémológia
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 13: Riadok 13:
<blockquote>
<blockquote>
''self-maintenance results from the action of local constraints''{{B|18}}
''self-maintenance results from the action of local constraints''{{B|18}}
</blockquote>
</blockquote>Podľa autorov teórie sa samoudržovanie organizmov môže diať iba neustálým udržiavaním uzáver, ktoré sa vzájomne uzatvárajú do obmedzení, čím sa sa vytvára stálosť tvaru Život je teda možný práve udžiavaním vzájomne podmienených zmien. To je v súlade s mémologickým chápaním metabolizmu. Samotná uzávera sa svojím mkoneptom blíži konceptu mému, ako jednotky organizačnej zmeny.


== Autopoiesis: „jednotkou“ je sebaprodukčný uzol procesov ==
== Autopoiesis: „jednotkou“ je sebaprodukčný uzol procesov ==

Verzia z 16:21, 9. marec 2026

V klasickej biológii/biochemii sa zmeny zvyknú „kotviť“ do nositeľov (molekuly, gény, proteíny, organely). Abstraktná jednotka zmeny ako takej (niečo ako „kvantum“ reorganizácie) nie je štandardizovaná naprieč odbormi – existujú však celé teoretické rodiny, ktoré sa snažia formalizovať život primárne ako stavový/dynamický režim alebo organizáciu obmedzení (constraints), teda menej „z čoho je to spravené“ a viac „aký typ prebiehajúcej premeny sa udržiava“.

Nižšie sú rámce, ktoré sú najbližšie k tomuto typu otázky.

Closure of constraints: „jednotkou“ je zmena režimu obmedzení

Closure of constraints[1] je myšlienka vyjadrujúca pokus o formulovanie podstaty organizovanosti cez obmedzenia, ktorými sa vzájomne ohranicujú súcasne pôsobiace procesy v organizmoch.

In a general sense, constraints are additional boundary conditions that, by reducing the degrees of freedom of the relevant system (i.e., an inclined plane which reduces to two spatial dimensions the motion of a ball on it), simplify its description, and contribute to provide an adequate explanation of its behaviour, which would otherwise remain under determined. 18

Tento prístup nedefinuje organizmus ako súcet komponentov, ale ako siet vzájomne sa udržiavajúcich obmedzení, ktoré kanálujú tok procesov tak, aby sa systém nerozpadol. Zmena, ktorá je biologicky relevantná, je potom zmena v systéme obmedzení (napr. regulačné väzby, membránové hranice, katalytické štruktúry), nie len výmena „materiálu“. To je velmi blízke intuícii, že zmeny sú usmerňované tak, aby sa globálna organizácia nerozpadla18 19. Živé systémy sa samoudržujú.

self-maintenance results from the action of local constraints18

Podľa autorov teórie sa samoudržovanie organizmov môže diať iba neustálým udržiavaním uzáver, ktoré sa vzájomne uzatvárajú do obmedzení, čím sa sa vytvára stálosť tvaru Život je teda možný práve udžiavaním vzájomne podmienených zmien. To je v súlade s mémologickým chápaním metabolizmu. Samotná uzávera sa svojím mkoneptom blíži konceptu mému, ako jednotky organizačnej zmeny.

Autopoiesis: „jednotkou“ je sebaprodukčný uzol procesov

Autopoiesis (Maturana & Varela) chápe živé ako sieť procesov, ktoré produkujú komponenty potrebné na vlastnú reprodukciu siete a udržiavajú hranicu systému (typicky membránu). Zmena je tu chápaná ako nepretržité sebavytváranie – nie „stav látky“, ale organizácia procesu, ktorá sa udržiava cez výmenu komponentov.[2]

Pre daný cieľ ide o jednu z najčistejších tradícií, kde organizácia a proces majú prioritu pred „materiálnou podstatou“.

An autopoietic machine is a machine organized (defined as a unity) as a network of processes of production (transfonnation and destruction) of components that produces the components which: (i) through their interactions and transformations continuously regenerate and realize the network of processes (relations) that produced them; and (ii) constitute it (the machine) as a concrete unity in the space in which they (the components) exist by specifying the topological domain of its realization as such a network.

Since the relations of production of components are given only as processes, if the processes stop, the relations of production vanish; as a result,for a machine to be autopoietic, its defining relations of production must becontinuously regenerated by the components which they produce.

3) Relačná biológia (Rashevsky/Rosen): „jednotkou“ sú entailmentové vzťahy (morfizmy), nie komponenty

Rosenova tradícia explicitne tvrdí, že biológia má byť o organizácii vzťahov, ktoré môžu byť nezávislé od konkrétnej fyzikálnej realizácie.[3]

Ide o formálne veľmi blízky prístup: jednotkou nie je vec, ale vzťahová štruktúra (a jej transformácie).

  • Slabina: vysoko abstraktné; empirická operacionalizácia býva náročná.

4) Stavový priestor a atraktory: „jednotkou“ je prechod medzi stabilnými stavmi (attractor transitions)

V systémovej biológii a vývinovej biológii sa fenotyp (napr. typ bunky) modeluje ako atraktor dynamiky regulačnej siete; Waddingtonova „epigenetická krajina“ sa dá matematicky čítať ako potenciál dynamiky. Zmena biologického významu je potom preklopenie medzi atraktormi – prechod do iného stabilného režimu.[4][5]

Pre daný koncepčný rámec ide o prirodzený analóg „zmeny reakčného toku“, len na úrovni regulačných sietí.

5) Flux-centrické rámce v metabolizme: „jednotkou“ je tok (flux) a jeho minimálne funkčné režimy

5.1 Metabolic Flux Analysis (MFA)

MFA definuje fyziologický stav bunky ako vektor tokov (flux distribution) – opisuje funkciu ako „čo kadiaľ tečie“ a ako sa to mení po perturbácii.[6]

5.2 Elementary Flux Modes (EFM)

EFM analýza rozkladá metabolickú sieť na minimálne funkčné jednotky schopné niesť ustálený tok. Ide o jednotku možného funkčného režimu toku, nie konkrétnu molekulu.[7][8]

EFM môže fungovať ako biologický analóg elementárnej „zmeny toku“ v metabolizme – ako najmenší uzavretý spôsob, akým môže sieť niesť významný tok.

6) Gratuíta regulácie (Monodov motív)

Regulácia môže byť chemicky arbitrárna vzhľadom na samotnú katalytickú funkciu – význam má účinok na tok procesu, nie chemická príbuznosť signálu.[9]

Ide o most k oddeleniu „organizácie/významu“ od materiálneho nosiča.

7) Nerovnovážna termodynamika a disipatívne štruktúry

Samoorganizácia je chápaná ako vznik a stabilizácia disipatívnych štruktúr v otvorených systémoch ďaleko od rovnováhy; stav je definovaný režimom tokov a disipácie.[10]

Moderný variant predstavuje koncept „dissipative adaptation“.[11]

Kam to mapovať na cieľ „jednotky zmeny“

Možné biologické operacionalizácie:

  1. Preklopenie atraktora (stavový prechod v regulačnej sieti).[4]
  2. Zmena flux-vektora (metabolický stav ako tokový režim; rozklad na EFM).[6][8]
  3. Rekonfigurácia constraints (zmena v sieti obmedzení).[12]
  4. Regulačný „prepínač“ (arbitrárny signál → zmena toku).[9]

Žiadny z nich však nie je univerzálne prijatá „jednotka zmeny organizmu“ naprieč biológiou; ide o rôzne formalizácie spoločného meta-motívu: organizácia = udržiavaný režim zmien.

Zdroje (APA)

  1. ↑ Asi najvýstižnejší preklad uzávera obmedzení.
  2. ↑ Maturana, H. R., & Varela, F. J. (1980). Autopoiesis and Cognition: The Realization of the Living. Dordrecht: D. Reidel / Springer.
  3. ↑ Rosen, R. (2005). Life Itself: A Comprehensive Inquiry into the Nature, Origin, and Fabrication of Life. New York: Columbia University Press.
  4. ↑ 4,0 4,1 Huang, S. (2012). The molecular and mathematical basis of Waddington’s epigenetic landscape: A framework for post-Darwinian biology? BioEssays, 34(2), 149–157.
  5. ↑ Huang, S., Ernberg, I., & Kauffman, S. (2009). Cancer attractors: A systems view of tumors from a gene network dynamics and developmental perspective. Seminars in Cell & Developmental Biology, 20(7), 869–876.
  6. ↑ 6,0 6,1 de Falco, B., Giannino, F., Carteni, F., Mazzoleni, S., & Kim, D.-H. (2022). Metabolic flux analysis: a comprehensive review on sample preparation, analysis and data interpretation. Metabolites.
  7. ↑ Trinh, C. T., Wlaschin, A., & Srienc, F. (2008). Elementary mode analysis: A useful metabolic pathway analysis tool for characterizing cellular metabolism. Biotechnology and Bioengineering.
  8. ↑ 8,0 8,1 Zanghellini, J., & Ruckerbauer, D. (2013). Elementary flux modes in a nutshell: Properties, calculation and applications. Biotechnology Journal.
  9. ↑ 9,0 9,1 Markoš, A. (2016). Evoluční tápání: Podoby planetárního životopisu. Červený Kostelec: Pavel Mervart.
  10. ↑ Nicolis, G., & Prigogine, I. (1977). Self-Organization in Nonequilibrium Systems: From Dissipative Structures to Order through Fluctuations. New York: Wiley.
  11. ↑ England, J. L. (2015). Dissipative adaptation in driven self-assembly. Nature Nanotechnology, 10(11), 919–923.
  12. ↑ Saborido, C., & Moreno, A. (2010). Organisational closure in biological organisms. History and Philosophy of the Life Sciences, 31(4), 409–433.

Chyba citácie Značka <ref> s názvom „MorenoMossio2015“ definovaná v <references> sa v predošlom texte nevyskytuje.
Chyba citácie Značka <ref> s názvom „NicholsonDupre2018“ definovaná v <references> sa v predošlom texte nevyskytuje.
Chyba citácie Značka <ref> s názvom „Sauro2024“ definovaná v <references> sa v predošlom texte nevyskytuje.

Zdroj: „https://memologia.sk/index.php?title=Aplik:Biologicke_teorie_organizovanosti&oldid=446“