Mém

Lexikón

Mém

 Mém je každá zmena reakčného toku v neuronálnej sieti (obzlášť v mozgu), ktorá mení význam časti štruktúry informácie v tejto sieti.

Poznámky

Kto čítal knihu Sobecký gen (Selfish gene) od Richarda Dawkinsa ¹³, alebo Teorie memů Kultura a její evoluce od Susane Blackmore ¹⁴ bude pravdepodobne prekvapený touto definíciou mému. Problémom definície mému ako kultúrneho replikátora u oboch autorov (a iných memetikov) je jeho nedostatočné vymedzenie a zdôvodnenie. Mémom je raz papier s textom, inokedy zasa myšlienka v hlave. Nie je ani jasné, čo a prečo by mémy replikovalo, chýba im intencionalita, tá je skryte predpokladaná u človeka. Čo je podľa nich u mémov vehiklom, ktorý mémy používajú na svoju replikáciu? Človek vytvára a replikuje mémy, lenže potom nemôžu byť sebecké a človek nemôže byť pasívnym vehiklom. Nás viedlo k zachovaniu pojmu mém presvedčenie, že Dawkins v podstate vystihol čo kultúra je, prečo je darwinistická. Kedže nie sme zaťažení Dawkinsovým génocentrizmom, tak sme z úcty k objaviteľovi pre element druhej formy života zachovali ním zavedený názov mém, ale v úplne inom význame a jasnom vymedzení. Čím je v memetike mém je v mémológii mémbiont.
Mém je analógom funkčných zmien molekúl v molekulárnom živete. Aj tam môže ten istý protón meniť svoju konformáciu a tým význam pre organizáciu bunky. V mozgu môže tá istá štruktúra synapsií populácie neurónov zmeniť reakčný tok (význam pre celý mozog) podľa toho aké iné populácie neurónov sa ako zachovajú.