Book:Metabolizmus: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
|home=Book:Obsah | |home=Book:Obsah | ||
}} | }} | ||
Nech by sme našli akúkoľvek formu života, či už na Zemi, alebo niekde vo Vesmíre, bude sa prejavovať ako organizovaná premena | Nech by sme našli akúkoľvek formu života, či už na Zemi, alebo niekde vo Vesmíre, bude sa prejavovať ako organizovaná premena sebe špecifickej substancie. To, čo bežne pokladáme za živé, má za substanciu molekuly. Je organizované z molekúl. V ďalšom texte budeme pod substanciou (substanciou života) rozumieť: | ||
{{Deffrom|substancia_zivota|Substancia života}} | {{Deffrom|substancia_zivota|Substancia života}} | ||
Ako zdôrazňuje Lynn Margulis: | Substancia nie je nikdy v stave kľudu, pre život je charakteristická jej neustála premena. Pre túto premenlivosť v čase sa v biológii [[Aplik:Evolucia pojmu metabolizmus|historicky]] ujal pojem metabolizmus. Ako zdôrazňuje Lynn Margulis: | ||
<blockquote> | <blockquote> | ||
''The minimal cells, those of the tiniest bacteria, about one ten-millionth of a meter in diameter, never, never stop their metabolism. This simply means they continuously undergo hundreds of chemical transformations''{{b|10}}. | ''The minimal cells, those of the tiniest bacteria, about one ten-millionth of a meter in diameter, never, never stop their metabolism. This simply means they continuously undergo hundreds of chemical transformations''{{b|10}}. | ||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
<p> | <p> | ||
Organizmy svoju | Organizmy svoju štruktúru vystavujú tlaku rastu entropie, čo ich núti ju aktívne udržiavať. Navyše samozrejme musia z prostredia získavať zdroje, aby sa mohli rozmnožiť. Tieto zdroje sú iba zriedkavo v hotovom tvare, je nevyhnutná ich premena na tvar potrebný pre organizmus. Približne takto je metabolizmus väčšinou vysvetlovaný{{B|11}}. | ||
</p> | |||
<p> | |||
Je pochopiteľné, ak popisujeme živé systémy zložené z molekúl, | Je pochopiteľné, ak popisujeme živé systémy zložené z molekúl, | ||
tak nás zaujíma, akými transformáciami a chemickými reakciami prechádzajú. | tak nás zaujíma, akými transformáciami a chemickými reakciami prechádzajú. | ||
Verzia z 22:06, 20. február 2026
Nech by sme našli akúkoľvek formu života, či už na Zemi, alebo niekde vo Vesmíre, bude sa prejavovať ako organizovaná premena sebe špecifickej substancie. To, čo bežne pokladáme za živé, má za substanciu molekuly. Je organizované z molekúl. V ďalšom texte budeme pod substanciou (substanciou života) rozumieť:
- Substancia života
- Pod substanciou života budeme v mémológii rozumieť takú entitu bytia, z ktorej sa skladá živá forma. V molekulovom živote je to molekula, v mémovom je to štruktúra synapsii v neurálnej sieti.
Substancia nie je nikdy v stave kľudu, pre život je charakteristická jej neustála premena. Pre túto premenlivosť v čase sa v biológii historicky ujal pojem metabolizmus. Ako zdôrazňuje Lynn Margulis:
The minimal cells, those of the tiniest bacteria, about one ten-millionth of a meter in diameter, never, never stop their metabolism. This simply means they continuously undergo hundreds of chemical transformations10.
Organizmy svoju štruktúru vystavujú tlaku rastu entropie, čo ich núti ju aktívne udržiavať. Navyše samozrejme musia z prostredia získavať zdroje, aby sa mohli rozmnožiť. Tieto zdroje sú iba zriedkavo v hotovom tvare, je nevyhnutná ich premena na tvar potrebný pre organizmus. Približne takto je metabolizmus väčšinou vysvetlovaný11.
Je pochopiteľné, ak popisujeme živé systémy zložené z molekúl, tak nás zaujíma, akými transformáciami a chemickými reakciami prechádzajú. Ja by som však vo svetle možnosti iných foriem života navrhol trocha širšie chápanie metabolizmu.
Metabolizmus v pôvodnom význame značí zmena, z gréckeho <a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Metabolism" target="_blank"> μεταβολή metabolē </a>. V molekulárnom svete ide o zmenu chemického zloženia molekúl, alebo o transformáciu (zmenu) uloženej energie v chemických väzbách. Aký je účel týchto zmien? V konečnom dôsledku ide o udržanie tvaru, podoby, ktorá sa má zachovať prinajmenšom do najbližšej replikácie. Tento účel ovšem majú v podstate všetky molekulárne zmeny v bunkách, teda aj génové expresie, opravy porušených genómov a podobne. Ak teda prijmeme predstavu, že organizmus musí nejako pretvárať prvky z prostredia na prvky seba, aby zachoval a replikoval svoj tvar, dostaneme na molekulovej podstate nezávislú definíciu metabolizmu.
Metabolizmus z takéhoto pohľadu je vlastne pretváranie iného v seba, sebautváranie.