Metabolizmus

Zo stránky Mémológia
Verzia z 18:14, 20. február 2026, ktorú vytvoril Admin (diskusia | príspevky)
Prejsť na navigáciu Prejsť na vyhľadávanie

Nech by sme našli akúkoľvek formu života, či už na Zemi, alebo niekde vo Vesmíre, bude sa prejavovať ako organizovaná premena určitej substancie. Nám známy život má za substanciu molekuly. Je poskladaný z molekúl. V ďalšom texte budeme pod substanciou (substanciou života) rozumieť:

Substancia života
Pod substanciou života budeme v mémológii rozumieť takú entitu bytia, z ktorej sa skladá živá forma. V molekulovom živote je to molekula, v mémovom je to štruktúra synapsii v neurálnej sieti.

Ako spomína Lynn Margulisová:

The minimal cells, those of the tiniest bacteria, about one ten-millionth of a meter in diameter, never, never stop their metabolism. This simply means they continuously undergo hundreds of chemical transformations. <bib>42</bib>

Organizmy svoju mimoriadnu komplexitu vystavujú tlaku entropie, čo ich núti aktívne udržiavať svoj tvar, svoju štruktúru. Navyše samozrejme musia z prostredia získavať zdroje, aby sa mohli rozmnožiť. Tieto zdroje sú iba zriedkavo v hotovom tvare, je nevyhnutná ich premena na tvar potrebný pre organizmus. Približne takto je metabolizmus väčšinou vysvetlovaný <bib>21</bib> . Je pochopiteľné, ak popisujeme živé systémy zložené z molekúl, tak nás zaujíma, akými transformáciami a chemickými reakciami prechádzajú. Ja by som však vo svetle možnosti iných foriem života navrhol trocha širšie chápanie metabolizmu.

Metabolizmus v pôvodnom význame značí zmena, z gréckeho <a href="https://en.wikipedia.org/wiki/Metabolism" target="_blank"> μεταβολή metabolē </a>. V molekulárnom svete ide o zmenu chemického zloženia molekúl, alebo o transformáciu (zmenu) uloženej energie v chemických väzbách. Aký je účel týchto zmien? V konečnom dôsledku ide o udržanie tvaru, podoby, ktorá sa má zachovať prinajmenšom do najbližšej replikácie. Tento účel ovšem majú v podstate všetky molekulárne zmeny v bunkách, teda aj génové expresie, opravy porušených genómov a podobne. Ak teda prijmeme predstavu, že organizmus musí nejako pretvárať prvky z prostredia na prvky seba, aby zachoval a replikoval svoj tvar, dostaneme na molekulovej podstate nezávislú definíciu metabolizmu.

Metabolizmus z takéhoto pohľadu je vlastne pretváranie iného v seba, sebautváranie.