Epistemologický rámec teórie
Mémológia sa opiera o výsledky výskumu viacerých špeciálnych vied, najmä:
- teoretickej biológie,
- evolučnej biológie,
- evolučnej psychológie,
- neurovied,
- evolučnej antropológie a
- rôznych vied, zaoberajúcich sa kultúrnymi javmi, ako napríklad lingvistikou.
Aby bolo možné vytvoriť jednotiaci výkladový rámec nad tak odlišnými čiastkovými výkladmi sveta, musí byť definovaný základný výkladový postoj, ktorý možno vyjadriť v tézach.
Základné tézy
- Téza o trojjedinosti tela, mysle a kultúry
- Tri významné druhy javov na našej planéte — život, myseľ a kultúra — sú jedným kontinuálnym javom, ktorého hybnou silou a jednotiacim prvkom je darwinistická evolúcia
Z tejto tézy vyplýva, že ak budeme chápať našu biologickú podstatu, našu myseľ a kultúru za oddelené javy, tak dôjeme k ich nesprávnym výkladom, pretože budú vzájomne nesúvisiace. Je to preto, že z povahy darwinistického výkladu evolúcie vyplýva, že ak už sa vývoj foriem na planéte začal, a je riadený mechanizmom variability foriem a selekcie z nich, tak od tejto ontickej úrovne usporiadanosti sveta všatko ďalej podlieha tomuto mechanizmu. Z darwinistickej evolúcie sa nedá vystúpiť Ak už raz začala, všetky formy odvtedy sú výsledkom prírodného výberu, ktorý favorizuje riešenia najúspešnejšej adaptácie na podmienky. Inak povedané: biologická evolúcia plynule prešla do evolúcie mysle a tá do evolúcie kultúry.
Úlohou ďalších kapitol tejto knihy je priniesť dostatok argumentov pre podporu tejto tézy a súčasne také vysvetlenia javov, ktoré doteraz boli nekonzistentné. Mémológia vysvetlí ako a prečo sa v organizmoch vyvinulo jav, ktorý nazývame myslením, vedomím a podobne. Vysvetlí to ako výsledok darwinistických procesov. Rovnakým spôsobom vysvetlí, ako sa z týchto procesov v mozgoch vyvinula tak nesmierne bohatá kultúra, ako sa to stalo a prečo.
S prvou tézou úzko súvisí ďalšia:
- Neprípustnosť antropocentrického výkladu
- Človek nie je tvorcom javov, ale ich výslednicou.
V mémológii nebudú prípustné formulácie, ktoré priznávajú človeku možnosť slobodnej voľby, ale iba také, ktoré vysvetľujú rozhodovanie človeka ako výsledok evolučných deterministických procesov. Naapríklad:
| Antropocentricky | Mémologicky |
|---|---|
| človek vymyslel | na sapientovi evolvovali mémbionty |
| človek vie (rozumie) | mémbionty v sapientovi tvoria ekosystém |
| človek sa rozhodol | mémbionty v mozgu sapienta vytvorili symbiózu |
| štát ako vôľa ľudí | ekosystém mémbiontov, ktorí dokáže organizovať veľa mozgov do jedného celku |
| vládca urobil | ekosystém mémbiontov si vybral vhodné mozgy, cez ktoré organizuje sapientov do jedného celku |
Človek je výslednicou dvoch evolučných procesov: biologického a kultúrneho. Prvý sformoval jeho rozhodovanie do formy vrodených reakčných schém a druhý zasa využíva tieto vrodené schémy na prežitie seba (mémová forma života, kultúra). Ako v prvej téze, aj pre túto platí, že na jej podporu prinesiem dostatok argumentov v kapitolách knihy.
Ako uvidíme, antropocentrizmu sa často dá veľmi ťažko vyhnúť, pretože pochopiteľne každý organizmus je sebacentrcký, čo malo dôsledok napríklad aj v antropocentrickom charaktera jazyka. Preto sa v mémológii definujú pojmy hodnotovo neutrálne a neantropocentrické.
Tretia téza môže byť pre niekoho najkontroverznejšia.
- Téza o dvoch formách života
- Na Zemi existujú dve formy života — molekulová a mémová. Obe sú dôsledkom jedného kontinuálneho evolučného procesu.
V skutočnosti je predstava, že život musí mať tú formu, ktorú poznáme a do ktorej patríme, tiež antropocentrická. Mémológia je postavná na téze, že myseľ a kultúra sú prejavy druhej formy života
Miesto a význam mémológie
Dajú sa tvrdenia a závery mémológie dokázať, alebo vyvrátiť? Táto otázka je tým nástojčivejšia, o čo sú tvrdenia v mémológii prekvapivejšie a nekonzistentné s súčasnými tvrdeniami v spomínaných špeciálnych vedách a v celkovom antropocentrickom diskurze o človeku.
Odpoveď na túto otázku závisí od toho, čo považujeme za dôkaz. Kľúčovú epistemologickú odpoveď na to dal Karl Popper vo svojej knihe Logik der Forschung: Zur Erkenntnistheorie der modernen Naturwissenschaft3. Podľa nej nemá byť cieľom výskumu dokázať teóriu, z ktorej vychádza, ale vyvrátiť ju. Nazval to princípom falzifikácie. Každú vedeckú teóriu, alebo vedecké tvrdenie je treba formulovať tak, aby bolo falzifikovateľné. Napríklad vedecký poznatok, ktorý tvrdil, že všetky labute sú biele, bol falzifikovaný objavením čiernych labutí [1]. Zas naopak tvrdenie, že Zem je plochá, je opakovane falzikované mnohými dôkazmi [2].
Popper delil teórie podľa možnosti ich falzifikovať na empirické (falzifikovateľné) a metafyzické (nefalzifikovateľné), teda nie na vedecké a nevedecké, ako sa často nesprávne uvádza. Aj metafyzická teória vie priniesť podstatný vhľad do oblasti, ktorú interpretuje, ak dokáže vyvetliť čo najviac faktov a javov, o ktorých vypovedá. Príkladom nech je Darwinova teória o pôvode a evolúcii druhov prírodným výberom.
Darwinova teória bola už počas jej existencie niekoľkokrát falzifikovaná. Rozhodujúcu kritiku Darwinovej teórie ešte za jeho života sformuloval škótsky inžinier Fleeming Jenkin, ktorý matematicky dokázal, že pri vtedajšej predstave miešanej dedičnosti nemôže prirodzený výber akumulovať malé variácie, čo viedlo ku kolapsu darvinizmu na konci 19. st.4 Opäť ju oživili objavy zákonov dedičnosti a z toho vyplývajúci vedný odbor genetiky. Zrazu bolo možné znova uplatniť prírodný výber a vznikol neodarwinizmus, ktorý v pozmenenej podobe prežíva dodnes. Prvú falzifikáciu teória víťazoslávne prežila, ale treba zdôrazniť, že za cenu pridania predpokladov (diskrétnosť znakov), ktoré pôvodne neobsahovala, čiže v pôvodnej podobe bola vyvrátená. Navyše obsahovala a dodnes obsahuje viacero kritických otázok, ktoré by ju v striktne popperovskej kvalifikácii vlastne falzifikovali. Za všetky uvediem otázku toho, na čo vlastne pôsobí prírodný výber? Na znak, na gén, na jedincov, na populáciu? O tom je veľa sporov a na jednotlivých možnostiach stoja rôzne teoretické biologické školy. A to som nezahrnul problematiku symbióz, na čo pôsobí prírodný výber, na jednotlivých symbiontov, či na celú symbiózu? Čo je ešte symbióza a čo už ekosystém? Podliehajú aj ekosystémy prírodnému výberu? 6 S Darwinovou teóriou mal pochopiteľne od počatku problém aj Karl Popper. Uznával jej nespornú schopnosť vysvetliť príbuznosť druhov a spôsob, akým sa život udržiava a evolvuje. Nakoniec ju však uznal za najúspešnejší metafyzický výskumný program, schopný vysvetliť väčšinu otázok pôvodu a vývinu života na Zemi:
Darwinizmus nie je testovateľná vedecká teória, ale metafyzický výskumný program…5
Spomínam to podrobne preto, že mémológia je v tomto veľmi podobná darwinizmu. Dokáže vysvetliť väčšinu (možno všetky) javy mysle a kultúry jednotným spôsobom, pričom vychádza z darwinistického metafyzického výskumného programu a rozširuje ho na viac sfér javov, ako bol pôvodne určený. Robí to vnútorne konzistentne a bezrosporne, vychádzajúc z minima predpokladov. Tak ako to má robiť každá dobrá teória. Opiera sa výlučne o výsledky výskumov mnohých špeciálnych vied. Podobne, ako je to s darwinizmom, je možné ju falzifikovať až vtedy, keď jej bude protirečiť veľa faktov, zhromaždených veedeckým výskumom. Je to preto, že podobne ako v 19. storočí Darwinova teória, tak v 21. st. mémológia prináša zmenu paradigmy vedeckého pohľadu na svet v zmysle definície Thomasa Kuhna}:
Paradigma je zdieľaný súbor teoretických, metodologických a hodnotových predpokladov, ktorý definuje legitímnu vedeckú prax danej komunity.7
Poznámky
- ↑ Logika veci je v tom, že pokiaľ tvrdenie dokazujeme, postupujeme induktívnou metódou: ak tvrdenie platí pre prípad 1, 2, 3, …, n, tak platí pre všetky prípady. Lenže to nemáme ako dokázať, nikdy nebudeme poznať všetky prípady. Stačí však jeden prípad, ktorý tvrdenie falzifikuje, aby neplatilo.
- ↑ Čo zasa nijako nedokazuje, že Zem nie je plochá, ale iba to, že toto tvrdenie je opakovane falzifikované a nie je rozumné a užitočné sa ním riadiť. Naopak tvrdenie o sféroidnej Zemi sa opakovane nepodarilo falzifikovať