Metabolizmus
Substancia života
Nech by sme našli akúkoľvek formu života, či už na Zemi, alebo niekde vo Vesmíre, bude sa prejavovať ako organizovaná premena pre ňu špecifickej substancie. To, čo bežne pokladáme za živé, má za substanciu molekuly. Je organizované z molekúl. V ďalšom texte budeme pod substanciou (substanciou života) rozumieť:
- Substancia života
- Pod substanciou života budeme v mémológii rozumieť takú entitu bytia, z ktorej sa skladá živá forma. V molekulovom živote je to molekula, v mémovom je to štruktúra synapsii v neurálnej sieti.
Substancia nie je nikdy v stave kľudu, pre život je charakteristická jej neustála premena. Pre túto premenlivosť v čase sa v biológii ujal pojem metabolizmus. Ako zdôrazňuje Lynn Margulis:
The minimal cells, those of the tiniest bacteria, about one ten-millionth of a meter in diameter, never, never stop their metabolism. This simply means they continuously undergo hundreds of chemical transformations10.
Molekulárny metabolizmus
Organizmy svoju štruktúru vystavujú tlaku rastu entropie, čo ich núti ju aktívne udržiavať. Navyše samozrejme musia z prostredia získavať zdroje, aby sa mohli rozmnožiť. Tieto zdroje sú iba zriedkavo v hotovom tvare, je nevyhnutná ich premena na tvar potrebný pre organizmus. Približne takto je metabolizmus väčšinou vysvetlovaný.11 Pochopiteľne, ak popisujeme živé systémy zložené z molekúl, tak nás zaujíma, akými transformáciami a chemickými reakciami prechádzajú. Čo však s prípadnými inými formami života, ktorých substanciou molekulový svet nie je? Potrebujeme nejaké zovšeobecnenie, návrh princípu, ktorý by bol spoločný všetkým formám života, založeným na akejkoľvek substancii.
Metabolizmus v pôvodnom význame značí zmenu, z gréckeho μεταβολή metabolē. Zaviedol ho Theodor Schwamm 12 a mal predstavovať chemické metamorfózy, ktoré prebiehajú v bunkách. Pojem bol teda zavedený v pomerne širokom význame, ale ďalší historický vývoj ho veľmi zúžil. Mémológia sa vracia ku Schwammovmu pohľadu, ktorý rozširuje na všetky molekulárne zmeny nielen v bunke, ale v telách všetkých molekulárnych organizmov. Teda nielen na chcemické anabolické, katabolické procesy a energetické transformácie (ako je to väčšinovo chápané dnes), ale aj:
- exprimácie génov na proteíny,
- exprimácie RNA z DNA,
- regulácie exprimácie génov pomocou tzv. nekódujúcej DNA,
- prepínania konformácií proteínov,
- regulácie procesov v organizmoch prostredníctvom signálnych a regulačných molekúl a
- všetky ostatné procesy, ktorými sa molekuly akýmkoľvek spôsobom zmenia, či už tvarovo, alebo štruklturálne. 11
Zmyslom takto rozšírenej definície metabolizmu je umožnenie hlbšieho pohľadu na podstatu života v situácii, kedy je veľa dobrých argumentov pre tvrdenie o dvoch formách života na zemi. Preto si metabolizmus zadefinujeme obecne takto:
- Metabolizmus
- Metabolizmus je akákoľvek premena substancie, z ktorej pozostáva život.
Aký je účel týchto zmien? V konečnom dôsledku ide o udržanie tvaru, podoby, ktorá sa má zachovať prinajmenšom do najbližšej replikácie.
Substancia mémovej formy života
Z definície mému vyplýva, že jeho substanciou sú informačné štruktúry materializované do štruktúry synapsií nervovej siete tiel organizmov, hlavne ich mozgov.
The only thing one brain area knows about another is the state of its synapses. Change the synapses in one area, and like dominoes in a line, synapses in others will be altered as well. 16